Začiatok celého príbehu
Po dvadsiatich rokoch vysedávania na brehu alebo móle a smutného čumenia na vodu to konečne jedného dňa prišlo – stal som sa hrdým majiteľom lode.
Staručký vanguard finn, bez štítku, bez známej histórie, rok výroby naznámy… trochu pocuchaný ale kompletný. Bolo jasné že tú dámu bude treba dať do pucu…
Po umytí a pár opravách sme si spolu odjazdili pár príjemných dní (hneď po tom ako som dokázal utíšiť svoje podvedomie, potichúčky šepkajúce, že ak JA pôjdem na vodu tak určite všetci zomrieme… ).
Postupne, tak ako vyprchávalo prvotné nadšenie, začali v očiach čoraz nástojčivejšie rezať drobnosti ako škrabance, obitá oderka, zbytky hrdze, ktoré nejasne naznačovali, ktoré fitingy v minulosti držali železné skrutky, postupne väčšie a väčšie naberanie vody, zadrhávajúca cucklapka… a to žiaľ ešte nebol koniec…
Prišiel záver sezóny, lode sa zbalili a ja som začal v hlave kuť plány, ako využiť zimu.
Príprava
V tejto fáze to ešte stále vypadalo, že sa celý projekt zaobíde s nejakým drobným lepením, brúsením, striekaním a vyčistením fitingov. Alebo zase úradovalo podvedomie a mlžilo – totiž s mojimi skúsenosťami s opravou lodí by som na to mohol tak maximálne hľadieť jak bager na tvrdú hlinu 😉
V každom prípade – loď sa bude minimálne striekať a tak bol prvý krok jasný – rozobrať
Odstrojovanie prinieslo niekoľko zistení :
- 6mm plutva nielen že nemá dostatočnú hrúbku (vďaka čomu mala slušnú vôľu v plutvovej skrini), ale zrejme vďaka tvaru spolu s hrúbkou a ťažkotonážnikovi čo sa na ňu zavesil pri prevracaní je slušne ohnutá doľava
- vrch plutvovej skrine je odtrhnutý
- drevená výstuha pod vozíkom otiaže zhnitá – to ale nebol najmenší problém, pretože úchyty vozíka o palubu aj tak držali len na pekné slovo
- z použitých skrutiek a nitov by sa dal robiť sortiment pre menšie železiarstvo – prakticky každá skrutka/nit iného druhu a materiálu – najviac dali zabrať tie železné – neskutočné ako taký kus hrdze dokáže potrápiť
- keď sa náhodou v minulosti menil fiting, pôvodné diery sa zásadne nezaliepali, len sa navŕtali nové
- osadenie cucklapiek mosadznými skrutkami bolo vo svetle predchádzajúcich zistení síce to lepšie riešenie, no vybrať tú klapku nedeštruktívne cez šesť rokmi zaklepaných závitov chcelo niekoľko dychových cvičení na ukľudnenie
- spodný záves kormidla mimo pozdĺžnu os lode – by ma zaujímalo ako sa toto stalo 😉
- záseky a ďalšie fitingy roky nikto nečistil
- drevená, zvrchu prelaminovaná podlaha je zhnitá a slušne nasatá vodou
Brúsenie
Brúsenie je super vec, človeku sa pri tej monotónnej práci (monotónnej… to som v tejto fáze ešte nevedel čo ma čaká pri brúsení interiéru) tak nejako uložia veci v hlave…
A ďalšie zistenia:
- paluba je deravá ako rešeto – fitingy sa za živote tejto lode menili alebo posúvali často
- zrkadlo má podivne vypuklý tvar
- je lepšie brúsiť vonku
- vonku je lepšie brúsiť pri plusových teplotách 😀
Počas brúsenia sa stali tri dôležité veci:
- našiel som si parťáka so skúsenostami pri stavbe a opravách lodí
- padlo rozhodnutie, že keď už som to takto načal, mal by som tú loď dať na poriadok
- predchádzajúce dva body donútili podvedomie prestať mlžiť a na povrch vyšli doslova prúsery, ktoré som si s tou loďou doviezol
Záver?
Loď je rozobratá a vybrúsená. Striekať to teraz by mi vzhľadom na zistené problémy nedávalo zmysel. Spravíme komplet kontrolu/revíziu celého trupu, všetko sa pripraví tak aby sa po nastriekaní už len osadili všetky komponenty a davaj na vodu…
Ale to je na ďalšie časti a ešte na dlhú dobu…