Obhliadka trupu, paluby a kovaní
Ako som písal v prvej časti – pôvodný plán, len vybrúsiť, nastriekať, možno opraviť nejaké drobnosti, padol akonáhle sa z pod brúseného laku začali, pekne jeden po druhom, vynárať problémy…
Problém s kúpou starej (alebo ešte staršej :D) lode je, že aj keď je lak zachovalý, všetko sa leskne (vzhľadom na vek), nefunguje len pár fitingov/kovaní, tak vnútri sa môžu skrývať nástrahy, ktoré už tak moc oči nedráždia, zato sú podstatne dôležitejšie ako poškriabaný lak.
V mojom prípade som o pár nedostatkoch (tak som tie prúsery nazval :D) vedel (a neprikladal som im extra veľkú dôležitosť), problém bol ale v tom, že o hromade problémov (niektoré z nich boli dokonca nebezpečné) som sa dozvedel, až keď som sa na tú loď pozrel zblízka – to tak býva, že sa človek pozrie bližšie keď to brúsi 😉
Dnes to bude trochu dlhšie (snáď to zvládnem :D), postupne prejdem tie najväčšie problémy čo sa objavili. V ďalších častiach potom prejdem jeden problém po druhej aj s popisom opráv a postupov, ktoré sme zvolili…
Pätka sťažňa
Pätka je jeden z problémov o ktorom som vedel… A každý raz čo som sa vybral na vodu som sa niekde v podvedomí presviedčal že „dnes to ešte vydrží“ 😀
Bolo mi jasné, že pätka nie je originál a že majster čo ju robil čerpal zo šuflíkových zásob 😉 Skrutky ako z periodickej tabuľky – železo, mosadz, nerez… duralové vedenie mierne unavené, kontra matka posunu nadobro zahrdzavená (aj keď sa mi ju nakoniec podarilo rozhýbať 🙂 )
Kladky trimovacích lán a ich uchytenie – zrejme nejaký dopredaj skladových zásob 😀
Napriek tomu že sa mi pri pohľade dolu objavoval starý tik v oku, bolo to funkčné a vydržalo to tých pár jázd čo sme spolu absolvovali 🙂
Šok prišiel, keď som to začal rozoberať, že tú ukážku plechovej anarchie trochu skultúrnim.
Celá tá vec držala len na kusoch hrdze a spráchnivenej preglejky, dômyselne ukrytej pod tenkou vrstvou laminátu. Keď som celú pätku vytiahol bez použitia väčšej sily, len tak rukou… no nebolo mi všetko jedno.
Ďalší problém pätky bola vydratá plocha podopierajúca sťažeň. Neviem či to originál bol len kúsok preglejky, alebo sa odtiaľ časom vytriasla nejaká súčiastka, prípadne niečo vydralo, v každom prípade to bolo vydraté odhadom 1.5 až 2 centimetre dolu a tým pádom bol dolu aj celý sťažeň (na čo majstri pohotovo zareagovali, premiestnili golier sťažňa a hnusne zalepili tekutým kovom… alebo čo to bolo za bordel… zistím keď budem ten golier dávať dolu 😉 )
Nakoniec to teda muselo ísť celé von a bude sa vyrábať komplet nová pätka. Celé ukotvenie a kovania.
Plutva, plutvová skriňa a veci s ňou spojené...
Že bude problém s plutvou, resp. plutvovou skriňou som málinko začal tušiť počas jazdy, keď to v plutvovke počas obratov rachotilo ako vo vyradenom ruskom tanku a loď bola na ľavoboku viac náveterná ako na pravoboku.
Na túto časť som sa teda zameral podrobnejšie, vzhľadom na správanie lode pri plavbe a vzhľadom na potupnú porážku od staručkého dreveného fina na konci sezóny (vtedy som si ešte odmietal pripustiť že je problém hlavne v tom komponente čo drží v ruke kormidlo :D).
Plutvu aj jej štrbinu v kýle sme premerali laserom, našťastie sa nepotvrdili obavy, že by niečo z toho mohlo byť mimo pozdĺžnu os lode.
Plutva šla teda von a začali sa ukazovať problémy.
plutva je ohnutá
neviem čo presne to spôsobovalo pri plavbe, ale v poriadku to určite nieje. Ak má niekto predstavu čo to spôsobuje dajte vedieť do komentov alebo mi napíšte – rád sa priučím.
dlhé rameno plutvy
dlhé rameno navyše mimo povolený pôdorys (viď triedové pravidlá strana 31), spôsobovalo, že šla plutva pri vysunutí na doraz príliš nízko, takže nebola podporovaná v pozdĺžnej osi po celej svojej dĺžke (hladinu je vidieť na priložených obrázkoch)
čap plutvy aj „púzdro“ opotrebované
zodradé ako sa patrí na tie roky 😉 – celé to bolo voľné a „lietalo“ si podľa chuti.
výstuhy plutvovej skrine, zrejme nie moc úspešne opravené (rozumej zalátané :D) roztiahli steny z pôvodných 10mm na takmer 13mm. Nehovoriac o tom, že vysušiť loď popod výstuhy z ktorých trčal sklolaminát chcelo dávku odvahy a sem tam aj krvavú obeť 😉
odthnuté „Téčko“
vrch plutvovej skrine – odtrhnuté od plutvovky (neviem to iste, ale možno odvtedy čo som plutvou „nahmatal“ starú cestu na terajší slanický ostrov :D).
Vnútorná šírka plutvovej skrine je 10mm, plutva má 6mm (namiesto 8mm podľa triedových pravidiel) – to je ďalší zdroj zbytočnej vôle.
V skratke, všetky tie nepresnosti, odtrhnuté veci a sfušované opravy mali za následok, že plutva pri každom obrate produkovala vlastnú perkusnú interpretáciu Ódy na radosť. Pri halzách to dávalo pecky že to prisahám muselo byť počuť až v Poľsku 😀 .
Za zmienku stojí aj fakt, že stará tesniaca guma (mimochodom – to ju niekto vyhrýzol zubami??? :D) na čape plutvy veselo prepúšťala vodu presne tam, odkiaľ som ju ja potom na brehu musel pracne črpkať (a vďaka sklu trčiacemu z výstuh prinášať krvavé obete 😀 )
Zrkadlo a kovania kormidla
Ako som spomínal, loď šla čudne. Pri hľadaní vinníka a meraní plutvy sa do kovaní osadilo aj kormidlo. Človek by očakával že budú v zákryte, teda, mali by byť. Neboli. Aj napriek tomu že sme plutvu vystredili, kormidlo bolo stále vychýlené na jednu stranu a to je samozrejme problém (útechou mi bol len fakt, že s každým takýmto problémom sa črtala nádej, že spomínanú porážku na vode nemám až tak na svedomí ja :D)
Ukázalo sa, že hlavným vinníkom vychýlenia kormidla je, že kovania nie sú v osi lode. Pol centimetra vedľa a na dĺžke kormidla to spraví nepríjemné kusisko.
Vystrediť kovania nieje taký veľký kumšt. Celé sa to ale skomplikovalo po zistení, že zrejme celá výstuha zrkadla, zase to drevo, je zhnitá a nasiaknutá vodou.
Overilo sa to jednoduchým testom: cez dieru po kovaní sa prestrčila skrutka, z oboch strán veľkoplošná podložka a na konci matica – zatiahnuť. Zdravé drevo len tak nestlačíte, ja som to zatiahol rukou a bolo jasné že namiesto výstuhy mám hubovitú špongiu, plnú vody…
Po prebrúsení zrkadla vyliezli na povrch rôzne značky tmelov a záplat (niektoré z nich aj držali :D), začali sme zvažovať, že sa celé zrkadlo, alebo minimálne jeho časť bude musieť vyrezať a opraviť.
Prvotné pochybnosti či to vyrezať sa stratili hneď po vyrezaní 😀
Uznajte sami, že s týmto sa čosi robiť muselo:
Záver
Toto neboli všetky problémy, na ktoré sme pri obhliadke, a potom pri opravách narazili… Toto boli „len“ tie najhoršie. Tie čo mohli byť nebezpečné alebo spôsobovali že tá loď „nešla“ (teda pevne v to verím) tak ako by mohla/mala.
Ostatné veci(a že ich je dosť ;)) samozrejme preberiem, ale až v ďalších častiach.
Natíska sa otázka, prečo rovno s problémami nespisujem ich riešenie. To má jednoduchý dôvod – ešte ani tie veci čo sú spravené, jednoducho nie sú hotové aj keď pevne verím, že sa mi to túto zimu podarí dorobiť.
Aby sa tu ale dostali nejaké výsledky čo už spravené sú, v ďalšej časti nejaké popíšem 🙂