Po výrobe novej pätky sťažňa sme sa pustili do ďalšej kritickej časti lode – plutvy a plutvovej skrine. Opät bol nejaký predpoklad a opäť bola skutočnosť úplne iná. Prišli komplikácie, ktoré bolo treba vyriešiť…
Plutva
V predchádzajúcich častiach som už spomínal problémy so starou plutvou.
Menší sumár:
- hrúbka 6mm – (pravidlá určujú 8mm)
- zlý profil – výrez tvaru plutvy nevyhovuje pravidlám a navyše neverím, že úzke rameno pri obracaní eskimáka nepovolí
- opotrebovaný/unavený materiál – starý dural už má čosi za sebou a najviac to samozrejme odnieslo ložisko čapu
Nová plutva je rezaná laserom, pre hlinník/dural nie ideálne ale snáď to nebude taký veľký problém.
V každom prípade je to 8mm hrubý kus kovu, váha cca 12kg, ktorý ešte čaká na finálne opracovanie 🙂
Musím vymyslieť ako zraziť hranu, dobrúsiť (dúfam) drobné veci, osadiť a doladiť… Na to ale musí byť pripravená plutvová skriňa 😉
Plutvová skriňa
Vek trupu, množstvo opráv robených horúcou ihlou a miestami nevhodne zvolené materiály sa podpísali pod stav v akom plutvová skriňa (a veci s ňou súvisiace prípadne k nej pripojené) bola.
Prvý problém – veľká vôľa plutvy v plutvovej skrini sa z časti odstránil novou, hrubšou plutvou.
Druhá časť problému sa objavila po demontáži z veľkej časti odtrhnutého T-éčka (ak niekto viete ako sa tento komponent volá dajte prosím vedieť v komentoch). Priečne výstuhy plutvovej skrine (neviem či boli na lodi od výroby, ale podľa vyhotovenia by som skôr povedal že nie) totiž boli krátke a roztiahli steny. Tým sa štrbina zväčšila z pôvodných 10mm na 13mm a to dovoľovalo starej plutve „lietať“ z jednej strany na druhú s vôľou 7mm (rozumej hooodne 🙂 ).
Výstuhy teda museli ísť von. Nemyslel som že to budú nejaké majstrovské kúsky, ale že to budú až také skvosty som nečakal.
Už pri rezaní sa ukázalo, že vybrať a nahradiť staré výstuhy bol dobrý nápad. PU pena (značne vlhká), prelaminovaná, natretá a ďalšia vrstva laminátu priamo na farbe. Posledná vrstva laminátu bola spravená takým spôsobom, že vlákna plátna trčali smerom dolu (prečo to nikto aspoň nezabrúsil, keď už to neobalili celé mi je záhadou) a neborák čo sa popod ne snažil dosušiť loď mal večne dorezané ruky.
Okrem týchto kozmetických vád ale zarazila ďalšia vec – s akou ľahkosťou sa tie výstuhy odlepili od trupu – jedna strana šla bez väčšej námahy dolu rukou.
V novších lodiach tieto výstuhy riešia duralovými, prípadne uhlíkovými tyčami. Ja som zvolil znova laminát, jednak kvôli jednoduchosti a jednak kvôli faktu, že keď som na tej lodi vozil moje jachtárske potomstvo, používali tie výstuhy ako sedačky 😀
Vyrobili sme jednoduchú formu, odlaminovali nové výstuhy. Plutvovú skriňu sme zafixovali, premerali (niekoľko krát a niekoľkými rôznymi spôsobmi) a prilepili ich na miesto…
vo finále sa ešte lepený spoj prelaminoval plátnom… fotky doplním keď nájdem 🙂
Druhý problém s plutvovou skriňou som objavil náhodou, keď som vykrútil skrutku z pozdĺžnej výstuhy, tam kde je ukotvená hlavná kladka otiaže plachty. Vytiekla odtiaľ voda. Loď sa už takmer dva mesiace vody nedotkla, takže tam tá voda nemá čo hľadať. Aaaaa znova sa rezalo 😉
To hnusné čo vidíte v mieste, kde sa bežne kotví kladka otiaže je PU pena… komplet nasiaknutá vodou. A to čierne spráchnivené drevo tú kladku a otiaž držalo 😉
Vyrezali sme to teda celé. Všetko sa prebrúsilo a vyčistilo (och ako jednoducho sa to napíše… )
Tentokrát trochu zložitejšia forma aj výrobok…
Trocha brúsenia, doladzovania a zalepiť
Tretí problém boli drevené uloženia čapu plutvy. Prebrúsenie ukázalo, že sú mierne zhnité a jedno z nich je prasknuté.
Pôvodne na lodi nebolo možné robiť posun plutvy a ani som to neplánoval robiť (takto spätne, možno trochu chyba… poučenie do ďalších projektov 😉 ).
Formu na nové laminátové uloženia som vyrobil promptne – stačili dva vrchnáky z farebných sprejov. Ako plnivo poslúžili odstrižky/odpad zo skelného plátna a rohože
Opäť prilepené (pomocou polyuretánovej živice zmiešanej so skelnými vláknami). Dalo to trochu práce vystrediť tak, aby tam potom bolo možné dať čap, plus aby to bolo na potrebnom mieste.
Spolu s priečnou výstuhou sa to ešte pre istotu prelaminuje plátnom.
"T-éčko"
T-éčko – kus, ktorý v priečnom smere lode drží vozík otiaže plachty a v pozdĺžnom zase ukončuje vrch plutvovej skrine (opäť – ak niekto vie nejaký zaužívaný názov tohto komponentu budem rád ak mi napíše v komentoch).
Tento komponent, narozdiel od iných nebolo treba rezať 😉 . Od plutvovej skrine už bol odtrhnutý (malé nedorozumenie medzi plutvou a dnom oravskej priehrady :D) a priečna časť sa dala relatívne jednoducho odskrutkovať.
Ukotvenie vozíkovej časti v trupe zabezpečovali duralové „elká“. Tie už zjavne začili lepšie časy a tak som ich nahradil antikorovými.
Keď už to bolo dolu, došli sme na to že drevená výstuha popod vozík je spráchnivená (aj keď nie tak moc ako iné pôvodné drevené komponenty).
Vybrať – rozumej, vytrhať 😉 pôvodné drevo bolo jednoduché – miestami to šlo samo. Narozdiel od zvyškov lepidla čo tam zostalo – to dalo celkom zabrať, sem tam pomohla modelárska brúska, sem tam dláto a kladivo…
Po vyčistení a obrúsení sa zalepili všetky diery a praskliny. Ako výstuhu sme použili zase drevo (aj napriek tomu že sa pri rekonštrukcii snažím čo najviac tento materiál eliminovať). Ako zdroj materiálu poslúžila stará plutva z Cadeta 😉
Výstuha sa zalepila pastou a prelaminovala
Aby sme to mohli umiestniť na príslušné miesto, treba ešte vyspraviť delamináciu vrchu plutvovky + sa budú popod to ešte robiť nejaké práce, takže sa lepenie/skrutkovanie odkladá až niekde na koniec, tesne pred striekaním 🙂
Záver
Celé to ešte nieje úplne dokončené. predtým ako sa to dokončí treba ešte urobiť pár vecí – dočítate sa v ďalších častiach.
Ak to niekto dočítal až sem, budem veľmi prekvapený :D, ale snáď to niekomu niečo dá, prípadne pomôže.
V každom prípade, ak ste sa naozaj dočítali až sem – hoďte mi nejaký koment (je jedno kde), nech viem že to má aspoň nejaký význam 🙂
Thanks for your blog, nice to read. Do not stop.